Serial "Taekwon-Do Tuly"

 

Yul-Gok 

 

 

 

Yul-gok [julgok].

Yul-gok bol pseudonym veľkého filozofa a učenca I I (1536-1584), nazývaného tiež Konfucius Kóreje. Celkom 38 pohybov tejto zostavy symbolizuje miesto jeho narodenia na 38. rovnobežke. Diagram tulu znamená učenie.

 

I I mal veľmi nadanú matku, Sin Saimdang; v súčasnosti sa považuje za jednu z najvýznamnejších kórejských maliarok. Hlavne vďaka jej vplyvu sa čoskoro prejavili aj schopnosti jej syna. Hovorí sa, že sa naučil súčasne hovoriť a písať svoju esej napísal v siedmych rokoch. Jej smrť v roku 1559 ho hlboko zasiahla. I I potom v kláštore strávil rok meditáciami a štúdiom budhizmu. Po svojom návrate do spoločnosti zasvätil svoj život konfucionizmu. Neskôr, keď sa preslávil ako filozof, prijal pseudonym Yul-gok (Gaštanové údolie).

 

Yul-gok presadzoval učenie založené na myšlienkach Ču Si, čínskeho filozofa 12.storočia. Ten tvrdil, že všetko spávanie človeka a vesmíru ovplyvňujú dva princípy “li“ (rozum, myšlienka) a „či“ (hmota, životná sila). Yul-gok zastával názor, podľa ktorého mal princíp „či“ funkciu hlavnú a „li“ ho podporoval. Kládol dôraz na vzdelanie, skúsenosť a praktické zručnosti. V ťažkej dobe zastával opačné stanovisko I Hvang (Tchoege) - (viac v Toi-gye tul).

 

Yul-gok sa nepresadil nielen ako učenec a filozof, ale aj ako štátny úradník. Jeho rozhodnutie bolo vždy založené na verejnej mienke. Stál u zrodu daňovej reformy, ktorá vyriešila finančnú krízu. Nechcene bol zatiahnutý do politického konfliktu, ktorý úplne ochromil kórejskú vládu (Obe strany sporu sa najprv líšili v politických názoroch, neskôr aj vo filozofii; jedna strana uznávala Yul-goka, zatiaľ čo druhá Tchoege). V dôsledku tejto vládnej krízy neprešiel Yul-gokov zámer z roku 1583 vybudovať silnejšiu armádu. To sa prejavilo osem rokov po jeho smrti, v roku 1592, kedy kórejská vláda celkom zlyhala pri obrane zeme proti japonskej invázii. Hoci vplyvom politickej klímy Yul-gok nikdy nevidel svoje učenie v praxi, jeho filozofia a teória umenia vládnuť mali na Kóreu nezabudnuteľný vplyv.

 

Bonus:

Yul-gok Tul (definícia 2)

 

Ojuk-hon (Svätyňa čierneho bambusu) je rodiskom významného konfúcionskeho učenca, štátnika a básnika I I, známeho skôr pod pseudonymom Yul-gok (Gaštanové údolie). Bol jedným zo skupiny neo-konfúcionistov, ktorá sa rozvinula v priebehu 16.storočia.Z mnohých miest, ktoré zastával, nazývame tohto Kórejského majstra personalistiky a obrany, rektora národnej akadémie.

 

I I sa narodil 26. decembra 1536. Bol zázračným dieťaťom, v týchto rokoch vedel čínske písmo a pred siedmym rokom písal básne v čínštine. V siedmych rokoch dokončil štúdium klasického konfúcionizmu. V trinástich zložil štátnu skúšku z literatúry. Narodil sa v blízkosti mesta Kang-Nung v provincii Kwangwon-Do. Mal šťastie, pretože jeho matka, Sin Saim-dang, mala veľký umelecký talent. Bola neobyčajne kultivovaná na ženu tej doby a bola známa ako vynikajúca maliarka. Bola veľmi rešpektovaná po celej provincii Chulla a Kyongsang a bola zrejme najslávnejšou ženou za posledných 300 rokov. Je veľmi pravdepodobné, že jej talent mal veľký vplyv na výchovu jej syna. I I hovoril, že sa naučil písať rovnako skoro ako hovoriť a v siedmych rokoch sa naučil písať eseje.

 

Vo veku 29 rokov zložil I I vyššiu štátnu skúšku s najvyšším hodnotením a v tom roku začal pracovať v štátnej službe. Práca napísaná I I bola majstrovskými veľ dielmi spojujúcimi znalosti histórie, konfucionskeho pohľadu na politiku a tiež zahrňujúcimi jeho hlboké znalosti taoizmu. Vo veku 34 I I napísal jedenásťčlánkové pojednanie venované objasneniu jeho presvedčenia, že spravodlivá vláda môže existovať i v jeho dňoch žitia, tiež poukazuje na jeho túžbu po takejto vláde a tiež opatrenie k jej dosiahnutiu.

 

Roku 1559 (vtedy v jeho 36 rokoch) zomiera jeho matka, s ktorou si boli veľmi blízky. I I je z toho veľmi nešťastný a podľa niektorých zdrojov sa v dôsledku tejto udalosti dočasne vzdal sveta a odišiel do Zen budhistického kláštora v drsných a krásnych Diamantových horách. Počas svojho ročného pobytu tam meditoval, čo sa prejavilo na jeho budhistickej filozofii a stal sa dobrým znalcom budhistického učenia. Po troch rokoch nárekov došiel tiež k záveru, že budhistické tvrdenie „život je pominuteľný“ mu uľahčí jeho smútok. Došiel tiež k záveru, že konfucianska téza „ochraňuj svoju myseľ a utváraj svoj charakter“. Po odchodu z kláštora sa vrátil do spoločnosti, zasvätil svoj život štúdiu konfucionizmu. V neskorších rokoch, keď sa stal známym filozofom, prijal pseudonym Yul-gok. V septembri roku, kedy dosiahol 40 rokov, napísal dielo „The Essentials of Confucianism“, ktoré je považované za najcennejšiu knihu ukazujúci správny konfucionsky život. Yul-gok Julgok Chônjip ( "Kompletné diela Yul-goka") bola spracovaná po jeho smrti na základe jeho spisov.

 

Yul-gok bol známy pre rozvoj myšlienkového prúdu konfucionskeho filozofa z 12.storočia Chu Hsi. Chu Hsi zaviedol pojmy „li“ (dôvod, princíp) a „chi“ (materiál alebo životná sila). Tvrdil, že tieto dva pojmy sú zodpovedné za všetky ľudské vlastnosti a fungovania vesmíru. Takto definované koncepty boli veľmi podobné pojatiu tela a duše, ako ju nachádzame v západnej filozofii a náboženstve. „li“ však nie je celkom synonymná s myšlienkou indivídua predstavujúce skupiny alebo modely pre každú formu existencie. Yul-gokov myšlienkový prúd zastával koncept, že „li“ je ovládajúci agent vo vesmíre a „chi“ sú podporné komponenty. V tomto myšlienkovom prúde boli zdôrazňované skúsenosti, vzdelanie a intelektuálna a praktická činnosť. Ďalším veľkým myšlienkovým prúdom vychádzajúcim z filozofie Chu Hsiho bol smer podporovaný I Hwangom (I ToiGye), ktorý navrhoval, že „li“ ovláda „chi“ a zdôrazňoval dôležitosť vytvárania morálneho charakteru.

 

Yul-gokov myšlienkový prúd sa prejavoval v jeho osobnom živote. Hovoril, že “úprimný muž je muž, ktorý pozná nebeský realizmus“. Napísal, že domácnosť môže byť harmonická, len keď je každý rodinný príslušník úprimný. Hovoril, že keď človek stretne nešťastie, musí urobiť hlbokú sebareflexiu a opraviť svoje vlastné chyby. Yul-gok zdôrazňoval hodnotu uplatnenia v praxi. Tvrdil, že dôvodom pre štúdium je uplatnenie získaných znalostí z praxe. Ako príklad jeho tvrdenia sám pracoval na poli a u mechov, čo nebolo bežné u ľudí s jeho postavením. Tento postoj k životu by bol v súlade ako s jeho záujmom o zdokonalenie indivídua, tak i pre spoločnosť ako celku. Yul-gokov záujem o úprimnosť, vernosť a zlepšovanie jednotlivcov sa prejavoval v jeho činnosti k ostatným. Jeho nevlastná matka mala v obľube pitie vína, čo Yul-gok nikdy neschvaľoval. Každé ráno rok za rokom jej nosil niekoľko šálok vína a nikdy jej zvyk nevyčítal. Nakoniec sa sama rozhodla prestať piť, bez toho aby jej jediný raz povedal o svojej nevôli. Ako poďakovanie za tieto roky obetovania nosila po jeho smrti 3 roky biele smútočné rúcho.

 

Yul-gok bol taktiež hlboko zapojený do vládnych a verejných záležitostí. Zložil štátnu skúšku vo veľmi mladom veku – 24rokov a postupne bol vymenovaný na niekoľko ministerských miest rátane ministra obrany. Pre vytvorenie mechanizmu na získavanie názorov obyčajných ľudí urobil viacej než akýkoľvek iný človek v kórejskej histórii. Cítil, že názor ľudu musí vzniknúť spontánne z celej šírky obyvateľstva. Vedel, že prežitie a vitalita kráľovstva priamo závisí na tom, aby verejná mienka bola získavaná od všetkých vrstiev obyvateľstva. Yul-gok sa domnieval, že nevôľa verejnosti by mohla byť príznakom špatnej vlády. Preto by sa vládcovia mali venovať viacej pozornosti hlasu svojich poddaných. Bol presvedčený, že keď sú chudí ľudia zbavený ľudskosti a mravnosti, trestný systém je neúčinný. Kvôli svojmu presvedčeniu a strachu o prežitie kráľovstva zahájil Yul-gok radu pokusov o vládnu reformu. V jednom takomto úsilí sa snažila vytvoriť miestne vládne štruktúry, ktoré boli založené na vzdelávaní v súlade s filozofiou Chu Hsi. Vypracoval súbor obecných článkov (Hyang – Yak) určených pre výučbu dedinčanov z Hae-ju v konfucionskej etike. Tento spôsob vlády však zostal len v elitnej vrstve (Jang – Ban) a nakoniec zlyhala kvôli korupcii.

 

Yul-gok bol tiež prvý, kto navrhol Tendong, systém pre riešenie finančnej krízy kórejskej vlády. Podľa systému Tendong by dane boli vyberané podľa pôdy a nie podľa domu a vlády by nakupovala lokálne produkty z daní

 

Okrem svojho aktívneho zapojenia do politiky bol Yul-gok tiež nechtiac vtiahnutý do vážnych politických sporov kvôli jeho filozofii. V roku 1575 sa kórejská vláda dostala do mŕtveho bodu, vďaka ktorému nakoniec nebol schopná čeliť japonskej invázii o desať rokov neskôr. Dve rôzne frakcie kórejskej vlády si išli neustále po krku. Tieto frakcie vznikli ako dôsledok osobného sporu medzi dvoma mužmi, Simom Ui-gyomom a Kimom Hyo-wonom. Nakoniec sa každý vládny úradník musel pridať k jeden alebo druhej strane, inak riskoval útoky oboch. Vzhľadom k tomu, že Kimovo bydlisko bolo vo východnej štvrti Soulua Simovo v západnom, stali sa tieto frakcie známe ako „Východný“ a „Západný“. Spory pokračovali dlho po Kimovom a Simovom odchode z verejného života a často boli systémom využívané k tomu, aby členovia za súperových frakcií boli poslaný do exilu, či odvolaný z funkcie na základe falošných obvinení. Tieto dve frakcie boli v rozpore nielen politicky, ale čoskoro aj na filozofickej úrovni. Východný zastávali učenie I Hwanga a západný frakciu učenia Yul-goka. Tieto filozofické rozpory rozdeľovali frakcie ešte viac od seba, zvyšovali konflikty a zapríčinili fungovanie vlády prakticky nemožné.

 

V roku 1583, rok pred svojou smrťou, Yul-gok navrhol, aby vláda vycvičila a vybavila stotisícový Rezervný armádny zbor. Tento návrh, ako mnoho iných, bol zničený drobnými úradníkmi, ktorý boli obeťami východno-západných konfliktov vo vláde. Bola škoda, že tento návrh týkajúci sa národnej bezpečnosti nebol nikdy zrealizovaný. O deväť rokov neskôr kórejská armáda a vládny učenci zlyhali pri obrane proti invázii japonskej armády Hideyoshi, čo malo za následok okupáciu Kórei. Hoci vďaka politickému prostrediu svojej doby nikdy nevidel svoje teórie aplikovať, Yul-gok bol výnimočný filozof. Dlho po svojej smrti v roku 1584 mal Yul-gok i naďalej  hlboký vplyv na Kóreu a na svet vďaka svojej celoživotnej oddanosti konfuciaonizmu a teórie verejnej správy.

 

 

 

SB